Vitajte na našom webe
Chcel by som vám priblížiť život,farmáciu a starostlivosť o srnčiu zver, pretože mnohý to zanedbávajú a len poľujú na zver.Taktiež by som vas chcel obohatiť vedomosťami nielen začínajúcich poľovníkov, ale ajskúsených.Dúfam ,že sa vám bude moja stránka páčiť.
Srnec je naša najrozšírenejšia raticová zver. Žije na celom našom území od hornej hranice lesa až po agrárnu krajinu v nížinách. Najhojnejšia je však v pahorkatinových lesoch s priľahlou poľnohospodárskou pôdou. Súčasný stav sa odhaduje na 8 300 jedincov. Srnec je najmenším predstaviteľom jeleňovitej zveri. Dosahuje dĺžku 90 až 140 cm a výšku asi 85 cm. Hmotnosť vyvrhnutého mláďaťa býva 13 až 25 kg. Srnce sú ťažšie ako srny. Letné sfarbenie srnčej zveri je žlto- až hrdzavočervené s málo výrazným žltkastým zrkadlom. Na jar táto zver dosť pomaly prefarbuje, býva to v máji až júni. Viac prefarbujú mladé jedince. V októbri zase rýchlo mení srsť na zimnú, ktorá je sivohnedá a hustejšia. Zrkadlo na zadku je vtedy už väčšie, bielo sfarbené. Srnec ho má oválneho tvaru, srna srdcovité – na spodnej strane je viditeľná predĺžená srsť zvaná zásterka.
Mladému srnčekovi sa začínajú už v 4. mesiaci tvoriť pučnice, na ktorých v októbri až novembri vyrastajú prvé parožky podobné gombičkám alebo dvojcentimetrovým tenkým paličkám, ktoré hneď aj vytĺka. Zhadzuje ich už vo februári a marci. Len zriedka zhodí srnec oba parožky naraz. Zvyčajne s jedným parožkom chodí ešte i niekoľko dní.
V ďalšom roku nasadzuje srnec dlhšie a hrubšie parožie, no ostáva zvyčajne na stupni šestoráka. To znamená, že má tri hroty, jeden dopredu, druhý nahor a tretí dozadu. Naspodku parožia bývajú veľké ružice, ktoré môžu byť vencovité alebo strieškovité. Staršie srnce majú parožky bohato perlované a ryhované. Vývoj parožia srncov kulminuje v 5. až 8. roku.
Srnčej zveri najlepšie vyhovujú listnaté a zmiešané lesy s lúčkami, rúbaňami a priľahlou poľnohospodárskou pôdou, kde rada zájde na pašu. V potrave je veľmi prieberčivá a vyhľadáva len vysoko výživné rastliny. Spása listy a konáriky drevín a krov, byliny, trávy, lišajníky, huby, rôzne plody ako plánky, žalude, bukvice, gaštany a poľnohospodárske kultúry.Srnčia zver má výborne vyvinutý sluch a čuch, zrak je slabší, no pohyby v teréne rozpozná. Nie je vytrvalým bežcom, ale vie sa dobre ukryť v hustých rastlinných zárastoch. Pri náhlom vyrušení sa ozýva hlasitým bäkaním. Hlas srnca býva hrubší a úsečnejší ako prejav srny.
Srnec si v čase ruje, teda od polovice júla do polovice augusta, vyhľadáva vo svojom teritóriu rujné srny podľa ich pachu v stopnej dráhe. Srnec pred párením dlho naháňa srnu, ktorá sa ozýva veľmi hlasitým tiahlym pískaním a srnec zas hlasito fučí. Párenie je krátke a často sa opakuje.
V oplodnenej srne zostáva zárodok v latentnom stave a začína sa vyvýjať až v zime koncom roka. Po 38 až 40 týždňoch gravidity, teda v máji až júni, srna kladie najčastejšie 2, zriedka 1 alebo 3 srnčatá. Sú bieloškvrnité, čo sa po dvoch mesiacoch stráca. Spočiatku ležia utajené v hustom poraste, kam ich matka prichádza dojčiť, inak sa zdržuje ďalej od srnčiat, no vždy je pripravená chrániť ich. V tomto období srnčatá nevylučujú nijaký pach, a tak ostávajú pred predátormi skryté. Srnčatá privolávajú matku tenkým pískaním a asi po 10 dňoch už behajú s ňou. Matka ich v nebezpečenstve bráni údremi predných ratíc. Pri matke ostávajú až do budúcej jari okrem času ruje, keď ich matka na pár dní opustí. Pohlavne dospievajú vo veku jedného roka. Najväčším nepriateľom srnčej zveri sú vlky, rysy, líšky a túlavé psy.
